Pred niekoľkými rokmi, keď som sa dostal do bližšieho kontaktu s verejnou správou na Slovensku, bolo medzi prvými, čo som sa naučil, že v našej krajine kraje, mestá a dediny peniaze nedostanú na základe svojej ekonomickej výkonnosti, ale predovšetkým podľa počtu ľudí, ktorí tam žijú. Čiže viac prosperujúce oblasti Slovenska sú solidárne s tými menej funkčnými regiónmi.
Kraje, mestá a obce hospodária najmä s peniazmi, ktoré odvádzajú fyzické osoby, t.j. každý zamestnanec a každý živnostník. A aj napriek tomu, že v blízkosti hlavného mesta sa vytvorí omnoho viac z týchto daní, ako napr. na východnom Slovensku, tieto peniaze nezostanú tam, kde boli vytvorené ale pôjdu do spoločného klobúka, odkiaľ sa znovurozdeľujú najmä podľa počtu obyvateľov už v rámci celej republiky.
Takže nie je to len v prípade vzťahu Katalánska, ktoré sa chce odrhnúť od zvyšku Španielska, kde ekonomicky úspešné regióny podporujú menej výkonné, ale je to podobne aj na Slovensku. O tom však dodnes nikto nehovoril z dvoch dôvodov. Po prvé preto, že o odtrhnutí sa patrilo hovoriť len v spojitosti s maďarskou menšinou a po druhé preto, že vinu za takéto veľké rozdiely v takej malej krajine nenesú miestni obyvatelia ale 23 rokov vládnuca politická elita. Tí, ktorí nepriaznivými privatizačnými zmluvami vyhubili priemysel na východnom Slovensku, tí, ktorí si už viackrát dali zaplatiť za diaľnicu Bratislava - Košice, tí ktorí teraz visia na eurofondoch pre rozvoj vidieka a premýšľajú, ako by mohli z verejných peňazí vytvoriť súkromné bohatstvo vybratých rodín. Oni by mali hovoriť o vlastnej vine a nečinnosti?
A teraz príde R. Sulík, ktorý schvaľuje právo bohatých regiónov vystúpiť zo zväzku s tými chudobnejšími. Nehľadí na príčiny a následky, uspokojí sa s hlasom nadvedomia: „Čo môžeš urobiť, to máš aj urobiť!"
Myslím si, že riešenie nie je v odtrhnutí ekonomicky silnejších regiónov, ale v odtrhnutí sa od súčasnej politickej elity. Nie od seba sa musíme vzdialiť, ale od „nich".
Znova musíme prečítať zmluvy veľkej privatizácie a tie ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi, musia byť vyhlásené za neplatné. Musíme reprivatizovať krvný obeh zabezpečujúce základné hospodárske subjekty. Musíme zaviesť zákaz diskriminácie nielen fyzických, ale aj právnických osôb, aby nadnárodné spoločnosti nevyužívali výhody na úkor miestnych podnikateľov. A daňový systém musíme budovať zdola, aby samosprávy vyberali dane, a po odkrojení potrebnej časti, zostávajúcu časť odvádzali do centrálneho systému. ...